Augustové noci sú ako každý rok i tento pre romantikov, nadšencov, či fotografov nesmierne pútavé. Spájame ich totiž s pozorovaním obľúbeného meteorického roja, ktorý svoje maximum každoročne dosahuje 11.-13. augusta. V tomto roku vychádza noc maxima práve z 11. na 12. augusta, počas ktorej uvidíme za hodinu niekoľko desiatok meteorov.
Prečo sú Perzeidy tak obľúbené
Počas roka pozorujeme množstvo meteorických rojov, no len niektoré z nich svojou výdatnosťou zaujmú i širokú verejnosť. Perzeidy sa radia práve medzi tie najvýdatnejšie a okrem iného, sprevádzajú ich väčšinou i výborné pozorovacie podmienky. Je pravdaže omnoho príjemnejšie vytiahnuť deku a nechať sa idylicky unášať vesmírnym divadlom, než pretrpieť celú noc v teplotách hlboko pod bodom mrazu. Perzeidy navyše nepatria medzi meteorické roje s ostrým maximom, čo znamená, že aj v prípade menej vydareného počasia sa nemusíme báť, že o úkaz prídeme. Celá ich aktivita sa začala už 17. júla a končí 24. augustom. Už počas posledných júlových nocí bolo možné vidieť niekoľko meteorov z roja Perzeíd za noc, čo nasvedčuje tomu, že sa kochať oplatí počas viacerých dní. V noci maxima tak tohto roku môžeme pozorovať približne 50 meteorov za hodinu!
foto: Tomáš Slovinský – prvé pozorovania Perzeidov z Troch studničiek vo Vysokých Tatrách z 1. augusta. Na fotografii okrem hŕstky meteorov vidíme i krásnu Mliečnu cestu, či zriedkavo viditeľný úkaz – protisvit v zodiakálnom svetle.
Čo spôsobuje tento meteorický roj?
Perzeidy, teda “slzy svätého Vavrínca”, kedysi nemali pôvod v astronómii. Síce prvé záznamy o ich existencii pochádzajú z Číny z roku 36 n.l., niektorí ľudia im kedysi priradzovali iný pôvod. Slzami sv. Vavrínca sa stali v roku 258 n.l. keď bol práve sv. Vavrínec kruto popravený za rozdanie cirkevného majetku chudobným ľuďom. Práve v tú noc totiž na oblohe kraľovali Perzeidy. Ich skutočný pôvod však už musíme hľadať v astronómii. V 60. rokoch 19. storočia ako prvý vypočítal dráhu prúdu Perzeidov taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli. Na základe výpočtov zistil, že materské teleso, ktoré tento roj spôsobuje, je kométa 109P/Swift-Tuttle a jednalo sa vôbec o prvé priradenie k meteorickému roju. Dnes už vieme, čo spôsobuje množstvo iných meteorických rojov, za ich vznikom stoja prevažne kométy, no i asteroidy. Ak sa každoročne skrížime s ich dráhou, na oblohe pozorujeme tento fantastický úkaz. Telieskam vnikajúcim do zemskej atmosféry, ktoré tento úkaz spôsobujú, hovoríme meteory. Jedná sa o pevné častice, ktoré konkrétne pri tomto roji vnikajú do atmosféry obrovskou rýchlosťou – približne 58km/s.
foto: Petr Horálek – záznam z noci maxima z roku 2016 z Parku tmavej oblohy Veľká Fatra.
Aké pozorovacie podmienky nás tento rok čakajú?
Pozorovacie podmienky sa každým rokom môžu výrazne líšiť. Ako úhlavný nepriateľ býva Mesiac, ktorého svetlo dokáže prežiariť oblohu, no i počasie a podmienky s ním súvisiace. Augustové počasie spravidla zvykne ponúkať niekoľko jasných nocí, no tentokrát sa na oblohe v druhej polovici noci ocitne i spomínaný Mesiac. Ten sa bude nachádzať vo fáze poslednej štvrti, čo znamená, že bude osvetlený takmer z polovice. To zapríčiní, že veľmi slabé meteory jednoducho neuvidíme. Nenechajte sa tým odradiť, práve naopak. Každým ďalším dňom po dni maxima Mesiac výjde o čosi neskôr a tak si budeme môcť vychutnať viac a viac meteorov každou nocou. Aj z tohto dôvodu sa oplatí stráviť rovno viac nocí pozorovaním známeho meteorického roja.
![]()
foto: Tomáš Slovinský – meteorický roj Lyridy z roku 2020 – fotografované z Muránskej planiny – Salaš Zbojská
V sprievode planét
Na nočnej oblohe okrem hviezd občas pozorujeme i planéty. Počas augustových nocí ich môžeme zahľadieť hneď niekoľko. Na juhu, neďaleko centra našej Galaxie sa práve nachádza jasný Jupiter a Saturn. V druhej polovici noci vychádza nad obzor jasný Mars a nad ránom veľmi žiarivý objekt – Venuša.
foto: Tomáš Slovinský – Mliečna cesta, Jupiter, Saturn a Mars v zodiakálnom svetle na Troch studničkách – Vysoké Tatry
Ako ich však pozorovať?
Je to viac, než jednoduché. Radiant roja sa síce nachádza v súhvezdí Perzea, odkiaľ meteory pomyselne vyletúvajú. Ten sa bude v druhej polovici noci nachádzať nad severo-východným obzorom, no meteory budeme pozorovať naprieč celou oblohou. Zostáva sa nám už len vyvaliť do trávy, aby sme očami pokryli čo najväčšiu plochu oblohy, pripraviť si teplý čaj, vhodné oblečenie a množstvo želaní. No a v neposlednom rade nechať sa unášať mrazivou krásou nočnej oblohy. Kam sa za pozorovaním vydať, či ako úkaz vyfotiť? Radí český astrofotograf Petr Horálek.
Autor článku:
Tomáš Slovinský, riaditeľ OZ Astronómia pre všetkých, astrofotograf a popularizátor astronómie, 2x ocenený snímkom dňa NASA
Zdroje:
www.IMO.net
www.astronom.cz/horalek
www.wikipedia.org
