Ako povedal môj dobrý priateľ a úžasný fotograf Petr Horálek, život nieje o dobe kedy dýchame, ale o okamihoch, pre ktoré dych zadržiavame… Pre mňa sú jedny z takýchto momentov chvíle strávené pod nočnou oblohou. ďaleko, od “civilizovaného sveta”, v úzkom kontakte s prírodou. A počas augustových nocí plných Perzeíd tomu tak bolo doslova. Priaznivé počasie na Slovensku nieje žiadnou samozrejmosťou a preto som si hovoril, že budem skutočný šťastlivec, ak vychytám zrovna jasné dni počas maxima Perzeíd. A to sa mi akýmsi zázrakom podarilo.A výsledok? 4 bezsenné noci od 9. do 13. augusta 2020, 2 fotoaparáty, 5.431 snímkov, zachytených 148 meteorov a 5 dní spracovania. Tu je však zaujímavostí hneď niekoľko. Ako vidíte, na snímku sa nachádza malá obec. Čo tam chýba? Svetelné znečistenie, predsa. Vďaka tomu, že mnoho obcí tu verejné osvetlenie na noc vypína máme na Slovensku v Parku tmavej oblohy Poloniny krásne tmavé miesta. A teraz si predstavte, že takéto pohľady k nočnej oblohe by sme si mohli vychutnávať všetci, priamo z naších domovov. Okrem toho vidíme nádhernu Mliečnu cestu s dočervena sfarbenými vodikovými hmlovinami, tri jasné planéty – Jupiter, Saturn a Mars. Zelené a červené airglow spôsobené emisiou atomárneho kyslíka o vlnových dĺžkach 557,7nm pre zelenú a 630nm pre červenú farbu, a to vo forme atmosferických gravitačných vĺn. Pozornejší z vás si možno všimnú jemné zjasnenie v súhvezdí Kozorožca. Bod sa nachádza presne oproti aktuálnej polohe Slnka, a nazýva sa protisvit. Aká krásna vec! 🙂
VERZIA S POPISOM:
Na zachytenie celej tejto krásy som vytvoril 5.383 záberov oblohy za použitia dvoch identických fotoaparátov Canon 6D s objektívmi Samyang 12mm. Pre zachytenie panoramatickej snímky 48 záberov s 28mm objektívom. 
