Južný Kríž zo strednej Európy
Obloha nieje nikdy rovnaká – Zem totiž vykonáva rôzne pohyby. Všetci vieme, že sa Zem otáča okolo svojej vlastnej osi. Po celý rok tiež obieha okolo našej najbližšej hviezdy – Slnka. Ale tieto dva pohyby rozhodne nie sú všetky, ktoré naša planéta počas svojho “života” vykonáva. Existujú aj ďalšie, ale ich vplyv by sme si počas nášho života neuvedomili. Reč je o precesii a nutácii. Precesia je všeobecne spôsobená vplyvom Slnka, Mesiaca a iných planét. Aj keď je zemská os sklonená pod rovnakým uhlom, jej smer sa mení. Jedna precesná perióda tak trvá približne 25 772 rokov. Veľmi zaujímavým dôsledkom je, že táto zanedbateľná vec spôsobila viditeľnosť Južného kríža (najznámejšieho južného súhvezdia) zo Slovenska, no pred takmer 8.000 rokmi. Obloha v tej dobe vyzerala úplne inak. Najjasnejšia časť Mliečnej cesty, ktorá je teraz pozorovateľná zo Slovenska tesne nad horizontom vystupovala až k nadhlavníku a časť južných súhvezdí sa objavila na oblohe. Vďaka procesii by sme mali na oblohe “letnú časť” Mliečnej cesty o pár mesiacov skôr – od Novembra do Mája.
VERZIA S POPISOM:
Na základe nápadu reprezentovať túto myšlienku vznikla práve táto fotografia. Horná časť pochádza z Parku Tmavej oblohy Poloniny – konkrétne z obce Runina. Fotografia bola vytvorená Tomášom Slovinským 21. mája 2020. Spodná fotografia nasnímaná 10. aprila 2019 Petrom Horálkom zo Soneva Fushi (Male Divy) nasnímaná v roku 2019 reprezentuje minulosť – konkrétne situáciu v roku 5964 p.n.l. Zemská os nesmerovala ako je nám známe – k hviezde Polárke. Jej smer sa premietal do súhvezdia Pastiera. Pre výber fotografie sme zvolili konkrétny rok, ktorý predstavoval nielen takmer identický vzhľad oblohy, no i veľmi podobnú pozíciu planét Jupiter a Saturn. Vzhľadom k tomu, že spodná fotografia pochádza z prítomnosti nereprezentuje pohyb hviezd v rámci súhvezdí. Dôverne však reprezentuje pohľad, aký sa naskytol naším predkom žijúcim na území strednej Európy.
Viac informácii o fotografii nájdete tu:
