Niekedy chvíle strávené pod nádhernou oblohou plnou hviezd prinášajú človeku pocit akoby bol o kúsok bližšie k samotnému vesmíru. Ďalej od svetlom znečistených oblastí možno vidieť tisíce hviezd, našu Galaxiu, či iné galaxie. V skutočnosti je ale všetko tak vzdialené, že každé zachytené svetlo fotoaparátom z oblohy môže byť históriou. Astrofotografia však nie je len o vede, ale aj o reprezentácii autorových pocitov. A v púšti Atacama na mojom fotografickom výlete s Petrom Horálkom a Yurim Beletskym, v marťansky vyzerajúcej krajine, som sa cítil doslova ako bližšie k hviezdam. Odfotil som sa akoby som sa “dotýkal” Veľkého Magellanovho oblaku (LMC) – čo bola výzva nasmerovať sám seba na presnú pozíciu. No a to je moje vysvetlenie a ukážka krásneho momentu a nádhery tmavej nočnej oblohy v Čile.
Category: Tracked HaRGB Panorama
Equipment: Canon 6D mod, Sigma Art 28mm, Sky-Watcher Star Adventurer
EXIF: 30″, f/2.2, ISO 4.000
