Množstvo astrofotografov a pozorovateľov nočnej oblohy nenávidí Mesiac, pretože kvôli jeho silnému svetlu slabšie objekty doslova zanikajú. Rovnako však zbožňujeme dramatické momenty, ktoré nám jeho pozícia na oblohe dokáže sprostredkovať. Ako napríklad zatmenia, či konjunkcie. Nieje tomu tak dávno, kedy som publikoval fotografiu z rovnakého miesta, kde Mesiac osvetľoval krajinu, no svojím jasom ovplyvnil i vzhľad a farbu nočnej oblohy. Táto fotografia bola však zachytená počas východu Mesiaca, ktorý sa nachádzal presne 0,3° nad horizontom. Slnečné svetlo odrazené Mesiacom dosiahlo vrcholky hôr, no krajina bola stále ponorená v tme. Z akého dôvodu spôsobuje vychádzajúci Mesiac oranžovú farbu Tatranských štítov a zároveň jemne modrastú farbu nočnej oblohy? V prvom rade si musíme povedať, že Slnko produkuje svetlo v celej oblasti nami viditeľného spektra – od červenej po fialovú farbu. Kým svetlo dorazí na Zem musí prejsť cez vrstvu plynnej obálky – zemskej atmosféry. Jeho intenzita a farba závisí od uhla, pod akým vniká, pričom každá farba sa v atmosfére rozptyľuje inak. Čím je vlnová dĺžka kratšia, tým väčší rozptyl v atmosfére nastane. To znamená, že zatiaľ čo sa červená farba (620-750nm) rozptyľuje najmenej a preto ľahko dorazí na zemský povrch, modrá (450-495nm) a fialová (380-450nm) časť viditeľného spektra sa rozptýli najviac. A keďže Slnko produkuje viac modrej ako fialovej, je to dôvod, kvôli ktorému je obloha počas dňa, ale i počas mesačnej noci modrá a západy, či východy Slnka a Mesiaca sfarbené dočervena (rovnaký efekt pozorujeme pri zatmení Mesiaca). Aký výnimočný moment zachytený na jednoduchej fotografii. Ako sa hovorí – v správny čas na správnom mieste 🙂
_____________________________________________________________
Kategória: Panoráma
Vybavenie: Canon 6D mod, Sigma Art 28mm zo statívu
Poloha: Zelené pleso, Vysoké Tatry – Slovensko
Čas a dátum: 8. september 2020, 21:53 LSEČ (UTC+2h)