V júli k nám zo vzdialených kútov Slnečnej sústavy prišlo niečo, čo vzbudilo obrovský záujem u astronómov, fotografov, i širokej verejnosti. Pozerali sme sa totiž na najjasnejšiu kométu severnej oblohy za posledných viac, ako 20 rokov – na skvelú kométu Neowise.
Rok plný sklamaní, i radosti
V roku 2020 sme očakávali hneď niekoľko kometárnych nádejí. Ako prvá sa o pozornosť uchádzala kométa ATLAS, ktorá sa pri priblížení k perihéliu rozpadla a všetky naše očakávania sa tak presunuli na ďalšiu – v poradí druhú kométu roku 2020. Kométa SWAN síce nemala byť tak zaujímavá, no “vlasaticiam” ako sa kedysi nazývali sa tešia všetci nadšenci astronómie i nočnej oblohy. To, že predikcia komét nemusí byť vždy úspešná ukázala aj kométa SWAN, ktorá svoj prelet pri našej najbližšej hviezde tiež neprežila. Koncom marca tohto roku kozmický prehliadkový systém NEOWISE (Near-Earth Object Wide-field Infrared Survey Explorer, prevádzkovateľ NASA / JPL / CALTECH) však objavil novú kométu, po ktorom dostala i svoj názov. Na začiatku sa javila iba ako nazaujímavá a všedná kométa, ktorá mala dosahovať 17. hviezdnu veľkosť, hlboko pod dosahom stredne veľkých astronomických prístrojov. Kométa Neowise, či presnejšie C/2020 F3 sa medzi 22. a 28. júnom zjavila aj v koronografe SOHO, ktorý pravidelne zaznamenáva aktivitu slnečnej koróny. Na prvých záberoch vyzerala nesmierne zaujímavo a mnohí už tak trochu tušili, že ak kométa prežije prelet perihéliom, 17. magnitúda nebude jej definitívna zdanlivá jasnosť a čaká nás teda niečo omnoho zaujímavejšie. Po sklamaní z predošlých komét roku 2020 sme len dúfali, že túto čaká ešte dlhý život.
Foto Tomáš Slovinský – Pozorovanie kométy Neowise nad Novým Salašom, Slovensko 13. júla 2020.
Vlasatica žije!
Kombinácia nočných svietiacich oblakov a nádeji po kométe na rannej oblohe nedala spať mnohým 
astronómom. Jednému z nich – Petrovi Horálkovi sa vďaka jeho záberom podarilo potvrdiť to, že kométa svojou ťažkou skúškou prešla. Jednalo sa vôbec o prvý fotografický záznam kométy na rannej oblohe. V najväčšom priblíženi k Slnku sa ocitla 4. júla 2020, a to vo vzdialenosti 0,29 AU (AU – astronomická jednotka – 150.000.000km), dokonca bližšie ako planéta Merkúr. Počas prvých dní pozorovania všetci pozorovatelia len ťažko skrývali nadšenie. Kométa bola na začiatku síce ťažšie viditeľná neskúseným okom, no to, že ju bolo vidieť tesne pred východom Slnka napovedalo, aká jasná v skutočnosti je (na pravo na snímke mozaiky). Niet sa čomu čudovať. Jej zdanlivá jasnosť totiž dosahovala 1. magnitúdu, čo znamenalo, že bola na začiatku jasnejšia, než hviezdy Veľkého voza. Takto jasnú kométu sme na severnej pologuli nevideli už viac než 20 rokov! Poslednou podobnou kométou bola známa kométa Hale-Bopp pozorovaná v roku 1998. Počas prvých júlových dní sme za “Neowiskou” nemuseli cestovať ďaleko od presvetlených miest a kométu sme si tak mohli vychutnať i z metropol. Začiatkom júla ju stále rušil Mesiac, ktorý ale pomaly ubúdal a my sme s napätím čakali, ako bude vyzerať na tmavej nočnej oblohe. V momente, keď Mesiac zapadol urobili dobre tí, ktorí sa ju vydali hľadať ďaleko od miest, kde svetelné znečistenie nerušilo pohľad na jej skvostné chvosty – obe boli totiž veľmi dobre viditeľné voľným okom. Ten, kto mal však po ruke i triéder uvidel skutočne impozantné detaily.
Foto Petr Horálek -Prvé pozorovanie kométy v obklopení nočných svietiacich oblakov z Česka, 4. júla 2020
Bájny návštevník v celej svojej kráse
V polovici júla kométa dosiahla najlepšie podmienky na jej pozorovanie. Bola ešte ovplyvnená slnečným vetrom, no stále bližšie a bližšie k Zemi. Dňa 23. júla nastalo najväčšie priblíženie k Zemi – 0,69 AU. Práve vtedy bol jej iontový chvost najdlhší – fotograficky cez 40 stupňov na oblohe, no v skutočnosti dlhý niekoľko miliónov kilometrov. Kométa sa vtedy ikonicky nachádzala pod veľmi známym asterizmom – Veľkým vozom. Jej chvosty sme si mohli skutočne krásne vychutnať už len pohľadom voľnými očami. Po jej najväčšej “show” začala rapídne slabnúť a Mesiac opäť narúšal výhľad k tejto kráske. Zaujímavý je však takisto i vývoj hlavy kométy. Na začiatku, keď bola najviac obklopená prachom z jej jadra sme ju pozorovali ako jasný bielo-žltý objekt. Po 23. júli 2020 však stále zelenela a zelenela. To zapríčinia plynná koma, ktorá bola hlavným zdrojom svetla okolo kometárnej hlavy po prechode prízemím.
Foto Petr Horálek – Dlhé chvosty kométy Neowise nad Suchým Vrchom, Česko 14. júla 2020
Zrodila sa myšlienka
Tak nevšedný návštevník zo vzdialených kútov Slnečnej sústavy k nám skutočne neprichádza často. 
Z tohto dôvodu sa dvaja astrofotografi zo Slovenska – Tomáš Slovinský a z Česka – Petr Horálek rozhodli zachytiť jej krásu počas takmer jedného mesiaca. To, že sa jednalo o náročný projekt bolo jasné hneď na začiatku pred samotnou realizáciou. Na Slovensku a v Česku je občas počasie nevyspytateľné, a už iba jeden deň bez dát mohol znamenať definitívne fiasko pre celý projekt. Obaja fotografi boli vyzbrojení rovnakou technikou, s vopred dohodnutými nastaveniami. Na začiatku obaja zbierali dáta zo svojích krajín. Každý deň cestovali za dobrým počasím stovky kilometrov a občas to bol skutočný boj. Počas jej sľubovaného najlepšieho pozorovacieho týždňa sa Tomáš vydal napriek pandemickej situácii na Krétu do Grécka, kde je júlové počasie skôr stávka na istotu, než akási neistá voľba. To sa ukázalo ako skvelé rozhodnutie, počas inkrminovaného týždňa bolo nad strednom Európou nie príliš priaznivé počasie, a práve dáta z Kréty zachránili niektoré dni tohoto projektu.
Foto Tomáš Slovinský – Majestátna Mliečna cesta a kométa Neowise nad plážou Elafonissi – Kréta, Grécko 20. júla 2020
Sily spojili Slovák a Čech
Snímka je výsledkom sofistikovanej spolupráce dvoch fotografov a popularizátorov astronómie. Za celým nápadom stojí Petr Horálek, nápad spolupracovať však mali obaja už dlhšie. Ako to vlastne vznikalo? Už len za podkladovou snímkou stálo nemalé úsilie. Na jej vzniku sa podieľal Tomáš Slovinský. Tá totiž nevznikla na danom mieste náhodne, skrývala sa za ňou skutočne precízna príprava. Vďaka tomu dráha kométy dokonale kopíruje štíty Vysokých Tatier, ktoré sú astronomicky veľmi dôležitým miestom. Na Lomnickom štíte sa nachádza najvyššie položené observatórium Slovenskej Akadémie Vied – vo výške presne 2.634 mnm. Pod Lomnickým štítom sa nachádza ďalšie astronomické observatórium SAV, a to na Skalnatom Plese. V 50. rokoch minulého storočia tu známy československý astronóm Antonín Mrkos objavil niekoľko komét, a to len s použitím vojenského triédru!
Pre naplánovanie dokonalej kompozície bolo nutné nájsť geografický bod, ktorý bude zodpovedať vopred určenej dráhe kométy. Takýmto bodom bolo iba jediné možné miesto. Vrch Kozí Kameň, ktorý sa nachádza medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami. Ľahko povedané, ťažšie realizovateľné. Za dobrými podmienkami a viditeľnosťou bez svitu Mesiaca sa čakalo takmer 30 dní, keď sa naskytla jediná možná šanca fotografiu realizovať. To chcelo určitú dávku odvahy, keďže v okolí sa vyskytujú medvede, dokonca v premnoženej forme. Tomáša okrem samotného výstupu, nádherného západu, či východu Slnka obdarila i nádherná nočná obloha a obrovská radosť z dát, ktoré sa mu podarili “uloviť”. Nazbierané dáta priniesli obom fotografom radosť, no vedeli, že ich čaká ešte kľúčové a náročné spracovanie. “Dych” celej snímke dodal strojca nápadu – Petr Horálek, ktorý niekoľko dní všetky dáta z kométy spracovával a matematickou cestou registroval do pripravenej podkladovej snímky. V prípade tohto projektu bola fyzikálna korektnosť na prvom mieste, a preto za spracovaním stálo nemalo úsilia.
Foto Petr Horálek a Tomáš Slovinský – mozaika kométy Neowise.
Premeny kométy Neowise
Na mozaike vďaka tomu môžeme vidieť kométu Neowise od 9. júla 2020 do 2. augusta. (Čas v UTC, v CET by posledné 2 pozície niesli dátumy 1. august a 3. august, keďže sa snímanie odohrávalo v druhej polovici noci kvôli svitu Mesiaca). To znamená, takmer mesačná dráha s vloženými pozíciami každý druhý deň. Na fotografii okrem iného vidíme i Mliečnu cestu, či zopár deep-sky objektov napravo od majestátneho Veľkého voza.
Podkladová snímka vznikla modifikovaným Canonom 6D, Sigmou 50mm s nastaveniami f/2.0, ISO 10.000, 70x8s panoramatickým spôsobom zo statívu s použitím filtru Optolong L-Pro pre potlačenie svetelného znečistenia. Pre samotnú kométu to bolo každodenné snímanie s rovnakými fotoaparátmi, 50mm objektívom (f/2.2, ISO 1250, 30s), či 24mm objektívom s rovnakými nastaveniami pre zachytenie celej dĺžky chvostu, s použitím montáži Vixen Polarie a Sky-Watcher Star Adventurer.
Foto Tomáš Slovinský a Petr Horálek – verzia mozaiky s popisom
Na konci celej tejto snahy, ako výsledok stojí unikátna snímka celého priebehu, dráhy a zmien skvelej kométy roku 2020, ktorá bude v našej pamäti ešte po dlhú dobu. A my sme skutočne radi, že sme sa mohli na tomto jedinečnom projekte zúčastniť a priniesť tak niečo nezvyčajné.
Foto Petr Horálek – Slabnúca kráska – Česká Republika 30. júla 2020
Viac informácii:
https://www.astro.cz/clanky/multimedia/obrazem-promeny-komety-neowise-nad-tatrami.html
Full credits: Petr Horálek, Tomáš Slovinský
Autori článku:
Tomáš Slovinský
1994, Slovensko
Astrofotograf, popularizátor astronómie, lektor
Riaditeľ OZ Astronómia pre všetkých
Ocenený snímkom dňa NASA APOD
Uverejnený BBC Sky At Night, TWAN – The World At Night
Bc. Petr Horálek
1986, Česká Republika
Astrofotograf, popularizátor astronómie, spisovateľ
ESO Foto Ambasádor
Ocenený snímkom dňa NASA APOD
EPOD – Earth science Picture Of the Day
Obrázkom týždňa ESO
