Astrofotograf a popularizátor astronómie Tomáš Slovinský radí, ako pozorovať úkazy na nočnej oblohe.
Na evolučnej časovej osi sa pohybujeme neustále vpred. To v nás prirodzene evokuje záujem o okolitý svet. Vďaka tomu ľudia neustále bažia po nových poznatkoch aj zo sveta astronómie. Predsa len, existuje veda so “širším” záberom? Ak patríte medzi ľudí, ktorých vesmír fascinuje a nenecháte si újsť úkazy na oblohe, alebo sa len tak radi kocháte, máme pre vás tip na úkaz, ktorý by ste určite mali vidieť.
Nočná obloha sa v priebehu roka neustále mení. Zmenu jej vzhľadu zapríčiňuje obeh Zeme okolo Slnka. To spôsobuje, že počas roka na nej vidíme iné súhvezdia a inú časť Mliečnej cesty. S veľkou pravidelnosťou pozorujeme rôzne meteorické roje, i menej pravidelné zatmenia. Znamená to, že ak zrovna “nepadajú hviezdy” nemáme sa na čo pozerať? To rozhodne nie. O nebeskú krásu prichádzame častejšie, než si zvykneme uvedomovať. Stres, pracovné nasadenie, či rodinné povinnosti. Čo tak sa na chvíľu zastaviť a pustiť svoje myšlienku “k hviezdam”?
V obdobiach rovnodenností (teda na jar a na jeseň) na oblohe voľnými očami pozorujeme silné zodiakálne svetlo. Nazýva sa aj zvieratníkové a to preto, že sa tiahne pozdĺž súhvezdí zvieratníku. Na jeseň a najmä v Októbri ráno – pred východom Slnka. No na jar hlavne v Marci po západe, čo umožňuje vychutnať si úkaz aj bez skorého ranného vstávania. Pozorujeme ho ako jasný difúzny kužeľ. Dá sa to prirovnať k tomu, akoby niekto svietil veľkým a silným reflektorom do oblohy. A až tak ďaleko od pravdy to vlastne nieje. Zdroj svetla je však omnoho – omnoho väčší. Čo spôsobuje tento záhadný úkaz?
Vo vnútornej časti Slnečnej sústavy je množstvo maličkých čiastočiek prachu. Tie spoločne tvoria obrovskú odrazovú plochu, ktorú Slnko neustále nasviecuje. A z našich zemepisných šírok tento vesmírny prach najvýraznejšie pozorujeme práve na jar a na jeseň. Ak sa za zodiakálnym svetlom chceme vybrať, musíme ísť dostatočne ďaleko od zdrojov svetelného znečistenia. Počkať na astronomickú noc, ktorá nastáva približne 1:45 po západe Slnka a pozerať sa v tomto prípade na západný horizont. Ak sa spoja dobré pozorovacie podmienky a nízky svetelný smog, na oblohe si vychutnáte úkaz, ktorý sa odohráva na najväčšom zrkadle Slnečnej sústavy.
Tomáš Slovinský
1994, Slovensko
Astrofotograf, popularizátor astronómie, lektor
Riaditeľ OZ Astronómia pre všetkých
Astronomický snímok dňa NASA
Geovedecký snímok dňa EPOD
Uverejnený v BBC Sky At Night, TWAN – The World At Night
